Felbermayr dáva krídla

„Projekt sa začal v roku 1999“, začína svoje rozprávanie Marius Tudose zo sídla Felbermayr v Bukurešti. Minister kultúry vtedy vyhlásil verejnú súťaž. Jej cieľom bolo vytvoriť symbol boja proti komunizmu. Zvíťazili okrídlené konštrukcie z ocele. Celková hmotnosť umeleckého diela s výškou 20 metrov dosahuje viac ako 100 ton.

Preprava krídel s prekážkami

Výnimočnosť prepravy sa ukázala už pri preprave krídel. Menšie krídlo sa dalo prepraviť po štátnej ceste z východiskového miesta Ploiesti do Bukurešti. Oba väčšie, približne desať metrov široké krídla, absolvovali približne 60 kilometrov po diaľnici. Dôvodom nebola šírka, ale prepravná výška 5,2 metra. S touto výškou by sa nedali prejsť početné nadchody pre chodcov. Ale aj prepravu po diaľnici sprevádzalo množstvo prekážok – po tejto ceste sa ešte nikdy neprevážali takéto veľké diely: „Pri diaľničných príjazdoch a výjazdoch sme museli krídla zložiť na tzv. slonie nohy a podložiť drevo, aby sme mohli krídla prepraviť ponad zvodidlá. Ďalšou prekážkou bolo hľadanie správneho ťažiska krídel – krídla sme preto museli viackrát presúvať na trajleri“, argumentujte Tudose.

Perfektne koordinovaná zdvíhacia technika

Po príchode na cieľové miesto sa museli špecialisti spoločnosti Felbermayr vysporiadať s ďalšími výzvami. Teraz sa ukázala skutočná komplexnosť nepravidelnej geometrie krídel. Pre každú z troch častí sa museli použiť tri žeriavy. Aby sa dali bezpečne a správne uložiť na základ, museli sme ich vo vzduchu otočiť. Vyžadovalo si to podrobné prípravné štúdie. S cieľom dosiahnuť komplexnosť zdvihov v praxi sa preto vykonali početné počítačové animácie. Napriek tomu nebola núdza o napínavé situácie. Pretože odchýlky medzi teóriou a praxou sa podľa miestneho manažéra spoločnosti Felbermayr, Gabriela Puscoiua, pri takýchto projektoch nedajú celkom vylúčiť.

S cieľom eliminovať zvyškové riziko na minimum padlo rozhodnutie na použitie troch žeriavov od jedného výrobcu, vysvetľuje Klaus Ruhland z projektového oddelenia Felbermayr: „Použili sa tri teleskopické žeriavy Liebherr s maximálnymi nosnosťami 200, 220 a 250 ton.“ Bolo to nevyhnutné, aby sa dosiahla maximálna súhra vzhľadom na synchronizáciu rýchlosti zdvihu a otáčania, poznamenal Ruhland a poukázal na rozsiahlu konštrukčnú zhodu používaných motorov, prevodoviek a elektronického ovládania.

Použili sa tri teleskopické žeriavy Liebherr s maximálnymi nosnosťami 200, 220 a 250 ton.

Kvôli správnemu umiestneniu na základe sa museli krídla vo vzduchu otočiť.

Napínavé momenty pri vyrovnávaní na základ.

S cieľom dosiahnuť komplexnosť zdvihov v praxi sa vopred realizovali početné počítačové animácie.

Pre každú z troch krídlových konštrukcií sa použili súčasne tri žeriavy.

Perfektne koordinovaná zdvíhacia technika na námestí „Piata Presei Libere“.

Na dosiahnutie správneho ťažiska sa museli krídla počas prepravy viackrát presunúť.

Vydarená súhra vzhľadom na synchronizáciu rýchlosti zdvihu a otáčania.

Impozantné umelecké dielo – 20 metrov vysoké s hmotnosťou viac ako 100 ton.

Dejisko jedinečného projektu.

Maximálna presnosť práce – perfektná súhra človeka a techniky.

Postavenie troch krídlových konštrukcií ako symbolu boja proti komunizmu.

Previous Next